Neurológia je názov odvodený z gréckych slov neuron-nervy, logie-veda. Jedná sa o lekársky odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom, diagnostikou a liečbou chorôb a porúch nervového ústrojenstva. Tento odbor je veľmi úzko spätý s psychiatriou a interným lekárstvom. Pred vlastným neurologickým vyšetrením neurológ vyhotoví anamnézu, ktorá zhrňuje všetky údaje o pacientovi. Anamnéza sa obvykle získava voľným rozhovorom, ktorému neurológ udáva určitý smer. Po stanovení anamnézy nasleduje vlastné vyšetrenie počas ktorého lekár získa popis stavu nervového systému pacienta. Vyšetrenie začína tým, že lekár pacientovi odmeria krvný tlak a pulz. Potom vyšetrí hlavové nervy, krk, končatiny, brucho a chôdzu. Pri vyšetrení hlavových nervov je pacient vyzvaný, aby sledoval pohybujúci sa prst vyšetrujúceho. Ďalej lekár posvieti striedavo do jedného a druhého oka baterkou. Štetôčkou vyskúša, či dotyky sú rovnako silné na všetkých častiach tváre. Dávivý reflex sa skúša tak, že sa štetôčka dotkne mäkkého podnebia, na končatinách lekár vyšetruje svalovú silu pomocou jednoduchých testov. Reflexy vyskúša neurologickým kladivkom poklepaním na určité miesta končatín. Citlivosť končatín sa zisťuje opäť štetôčkou. Záverom neurológ posúdi chôdzu pacienta. Tým je vyšetrenie na konci a výsledok je oznámený pacientovi na mieste. Podľa výsledkov vyšetrenia lekár navrhne ďalšie opatrenia, prípadne zostaví individuálny plán liečby. Neurologické vyšetrovacie metódy teda spočívajú v kontrole a vyšetrení držania tela, chôdze, napätia svalov, schopnosti regulovať svalové napätie, vyšetrení funkcie reflexov, vyšetrení senzorických nervov skúškami zmyslov a kožnej citlivosti. Vyšetrenie zobrazovacími metódami vedie k posúdeniu štruktúry. Klasická röntgenová snímka podáva cenné informácie o zmenách na lebke a chrbtici, počítačovou tomografiou sa dá zobraziť i vlastné tkanivo mozgu, mozgovej komory a pod. V niektorých prípadoch je treba monitorovať funkčnú aktivitu jednotlivých častí mozgovej kôry; k tomu sa hodí tomografia. Pri neurologickom vyšetrení sa často robí i vyšetrenie mozgomiechového moku. Mozgomiechový mok sa vyšetruje lumbálnou punkciou, diagnosticky cenná je informácia o stave tlaku mozgomiechového moku, jeho farbe a zložení. Medzi najčastejšie neurologické choroby patrí migréna. Jej prvé prejavy sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku, napr. už v detstve alebo v období puberty. Vážnym znamením je trend posledných rokov, kedy dochádza k výskytu tejto choroby u stále mladších vekových skupín. Ďalším častým ochorením je epilepsia, parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza, mŕtvica, ale aj nádory centrálneho a periférneho systému. Neurologická ordinácia je len pre dospelých pacientov. Vzhľadom na riešenie špecifických problémov bola detská neurológia uznaná ako samostatný odbor.