Zdravie z pohľadu mikrobiómu

Čo je to mikrobióm a prečo sa o ňom hovorí čoraz častejšie

Donedávna sme verili, že zdravie je otázkou genetiky, výživy, pohybu a prostredia. Dnes k tomu pribúda ďalší kľúčový hráč: mikrobióm. Teda súbor biliónov mikroorganizmov, ktoré s nami žijú v symbióze – najmä v črevách, ale aj na koži, v pľúcach, v ústach alebo vo vagíne.

Len v črevách žije viac než 100 biliónov baktérií, vírusov, húb a ďalších mikróbov – viac než je našich vlastných buniek. Spolu vážia až 2 kg – približne ako ľudský mozog. A ich vplyv? Ďaleko presahuje trávenie.

Črevný mikrobióm: náš vnútorný ekosystém

Črevný mikrobióm plní desiatky funkcií:

  • pomáha tráviť nestráviteľné zložky potravy (napr. vlákninu),

  • produkuje vitamíny (napr. B12, K2),

  • reguluje imunitnú odpoveď,

  • vyrába neurotransmitery ovplyvňujúce náladu (napr. serotonín),

  • komunikuje s mozgom prostredníctvom tzv. osi črevo-mozog,

  • chráni pred patogénmi a zápalmi,

  • ovplyvňuje hmotnosť, metabolizmus a dokonca aj zdravie pokožky.

Výskum mikrobiómu stále prebieha, ale už dnes vieme, že rovnováha medzi „dobrými“ a „škodlivými“ baktériami je kľúčová pre fyzické aj duševné zdravie.

Mikrobióm a trávenie: viac než len „zdravá stolica“

Poruchy mikrobiómu (tzv. dysbióza) úzko súvisia s:

  • nadúvaním, hnačkami, zápchami, syndrómom dráždivého čreva,

  • neznášanlivosťou niektorých potravín (napr. laktózy, fruktózy),

  • zvýšenou priepustnosťou črevnej steny (leaky gut), čo môže viesť k chronickým zápalom a autoimunitným ochoreniam.

Vyvážený mikrobióm podporuje efektívne trávenie, vstrebávanie živín a produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré sú zdrojom energie pre črevné bunky a tlmia zápaly.

Mikrobióm a imunita: obrana začína v črevách

Približne 70–80 % imunitného systému sídli v črevách. Práve tam sa imunitné bunky učia rozpoznávať „priateľov“ od „nepriateľov“. Mikrobióm pomáha:

  • potláčať prehnanú imunitnú reakciu, napr. pri alergiách,

  • podporovať obranu proti infekciám vrátane vírusových,

  • ovplyvňovať odpoveď organizmu na očkovanie alebo liečbu.

Narušený mikrobióm môže prispievať k rozvoju alergií, atopického ekzému, astmy aj autoimunitných ochorení, ako je Crohnova choroba, reumatoidná artritída či cukrovka 1. typu.

Mikrobióm a mozog: črevo ako druhý mozog

Črevo je bohato zásobené nervovými zakončeniami a produkuje až 90 % serotonínu – hormónu šťastia. Preto sa mu niekedy hovorí „druhý mozog“. Osa črevo-mozog (gut-brain axis) predstavuje obojsmernú komunikáciu:

  • črevné baktérie ovplyvňujú náladu, úzkosť, depresie aj kognitívny výkon,

  • stres a psychická záťaž môžu meniť zloženie mikrobiómu.

Štúdie naznačujú súvislosti medzi mikrobiómom a:

  • poruchami nálady (depresia, úzkosť),

  • autizmom,

  • neurodegeneratívnymi ochoreniami (Alzheimer, Parkinson).

Mikrobióm a pokožka: vnútorné zrkadlo zdravia

Koža má vlastný mikrobióm, no ten črevný ju ovplyvňuje viac, než by sa mohlo zdať:

  • zápalové kožné stavy (akné, ružovka, ekzém, psoriáza) často súvisia s dysbiózou,

  • detoxikácia organizmu (vrátane metabolitov mikróbov) prebieha čiastočne aj cez kožu,

  • zdravý mikrobióm tlmí zápaly a podporuje regeneračné procesy pokožky.

Ľudia s vyváženým mikrobiómom mávajú zdravšiu pleť, menej zápalov a lepšiu reakciu na dermatologickú liečbu.

Čo mikrobióm ohrozuje?

  • Antibiotiká – ničia nielen patogény, ale aj priateľské baktérie. Aj krátka kúra môže znížiť rozmanitosť mikrobiómu na mesiace.

  • Nadmerná hygiena – prostredie „bez špiny“ bráni prirodzenej expozícii mikróbom.

  • Priemyselne spracovaná strava – chudobná na vlákninu, bohatá na cukry, aditíva a emulgátory.

  • Stres, nedostatok spánku, nedostatok pohybu – všetko negatívne ovplyvňuje mikrobiálnu rovnováhu.

Ako mikrobióm podporiť?

1. Strava

  • Rastlinná vláknina – výživa pre prospešné baktérie: zelenina, ovocie, strukoviny, ovos, celozrnné obilniny.

  • Fermentované potraviny – jogurt, kefír, kyslá kapusta, kimchi, miso – obsahujú prírodné probiotiká.

  • Polyfenoly – z ovocia, zeleného čaju, horkej čokolády, cvikly – prospievajú „dobrým“ baktériám.

2. Kontakt s prírodou

  • Pobyt v prírode a práca s pôdou zvyšujú mikrobiálnu diverzitu.

  • Deti vyrastajúce na vidieku mávajú menej alergií a autoimunitných chorôb.

3. Pohyb a spánok

  • Fyzická aktivita a kvalitný spánok pozitívne ovplyvňujú mikrobióm – zlepšujú jeho zloženie aj stabilitu.

4. Probiotiká a prebiotiká

  • Probiotiká = živé mikroorganizmy (napr. Lactobacillus, Bifidobacterium), ktoré dopĺňajú mikrobióm.

  • Prebiotiká = vláknina a látky, ktoré slúžia ako potrava pre probiotické baktérie.

Pri antibiotikách je vhodné probiotiká užívať s časovým odstupom – najlepšie až po ukončení liečby.

Mikrobióm ako most medzi telom a zdravím

Zdravie nezávisí len od toho, čo máme v tele, ale aj od toho, čo s nami v tele žije. Mikrobióm nie je len vedľajší produkt evolúcie – je to spoluhráč, ktorý ovplyvňuje trávenie, náladu, imunitu, zápaly, pokožku aj odolnosť voči chorobám.

Udržiavať rozmanitý a vyvážený mikrobióm by malo byť súčasťou preventívnej starostlivosti o zdravie rovnako ako pohyb, výživa či spánok. Je to svet, ktorý nevidíme – no bez neho nemôžeme byť skutočne zdraví.