Výživa pri liečbe anémií

Strava je dôležitou súčasťou liečby a najmä prevencie anémie. Má byť pestrá, bohatá na plnohodnotné vitamíny. Pravda, diéta musí byť prispôsobená aj základnej chorobe, predovšetkým pri chorobách tráviacej rúry. Je známe, že dlhotrvajúce prísne diétne režimy s obmedzením niektorých živín a vitamínov spôsobujú alebo zhoršujú jestvujúcu anémiu. Niekedy možno anémiu upraviť len samou úpravou stravy, napr. sideropenickú anémiu u dospievajúcich dievčat stravou bohatou na plnohodnotné živočíšne bielkoviny, alebo anémiu pri celiakii u detí bezgluténovou diétou. U starších osôb, u ktorých anémia býva združená s príznakmi kongesívnej nedostatočnosti srdca, je potrebná okrem liečby kardiotonikami a diuretikami aj reštrikcia soli v potrave.
Ležanie v posteli sa zaraďuje len pri extrémnych anémiách, ktoré sa pomaly vyvíjajú, pacienti sú schopný chôdze aj pri extrémne nízkych hodnotách hemoglobínu. Aj v týchto prípadoch vyžadujeme prísne ležanie vzhľadom na pravdepodobné degeneratívne zmeny srdcového svalu u starších osôb. Pri niektorých deficitných anémiách bývajú dyspeptické ťažkosti z achlórhydrie. Vtedy sa ordinuje 20 - 40 kvapiek do pohára vody, ovocnej šťavy alebo červeného vína pri každom hlavnom jedle.
MÁLOKRVNOSŤ Z NEDOSTATKU ŽELEZA (SIDEROPENICKÁ ANÉMIA)
Strava s dostatkom bielkovín a železa, teda mäso, vajíčka, zelenina, ovocie a vnútornosti, najmä pečeň a obličky. Výborným liekom je železo, ktoré sa podáva vo forme tabliet a pri poruche vstrebávania injekčne. Priebeh liečenej choroby býva dobrý, hoci zdĺhavý. Často sa železo musí užívať po celý život.
Bielkoviny (proteíny)
Bielkovinu sú najdôležitejšou živinou, pretože sú stavebnou zložkou orgánov ľudského tela, okrem toho sa však zúčastňujú aj na zabezpečovaní funkcie tkanív a orgánov. Základom proteínov sú aminokyseliny. Bielkovina je hodnotná - plnohodnotná vtedy, keď obsahuje dostatočné množstvo esenciálnych aminokyselín ( napr. bielkoviny vajec, mäsa, rýb či mlieka). Ak sa v bielkovine nachádza menej esenciálnych aminokyselín alebo niektorá chýba, hovoríme o menej hodnotnej - neplnohodnotnej bielkovine ( naor. niektoré bielkoviny rastlinného pôvodu ).
Potreba bielkovín
Optimálny príjem bielkovín u zdravého dospelého človeka s normálnou hmotnosťou tela je 0,8 g / kg / deň. Za bezpečný sa pokladá príjem 1 g / kg / deň. Odporúčaná denná dávka bielkovín je 10 - 15 energetických % z dennej potreby energie, t. j. zo 100 energ. %.
Zdroje bielkovín
Zo živočíšnych potravín najviac bielkovín obsahuje mäso ( chudé biele mäso z rýb, hrabavej hydiny a králika, červené mäso do 80 - 100 g / deň ), ryby, vajcia ( hlavne vaječný bielok ), mlieko a mliečne výrobky ( hlavne nízkotučné ) a z rastlinných potravín najmä strukoviny, obilniny ( najviac bielkovín zo všetkých obilnín obsahuje pšenica špadlová, ďalej sa odporúčajú celozrné produkty a výrobky z tmavej múky ) a zemiaky.
Železo ( Ferrum - Fe )
Je esenciálny biologický aktívny kov, pričom asi 60 % z jeho celkového množstva v tele sa nachádza v hemoglobíne.
Nedostatok železa v organizme je častý predovšetkým u žien, keď sú fyziologické straty vyššie ako príjem potravou, ale vyskytuje sa aj pri nesprávnej výžive, pri malnutrícii na základe maldigescie a malabsorpcie, pri chronických ochoreniach žalúdka, pečene, obličiek a pľúc, pri systémových ochoreniach a iných. sideropenické anémie sú nezriedka spôsobené iatrogénnymi medikamentmi ( kyselina acetylsalicylová, steroidy, imunosupresíva a iné ).
Metabolizmus železa
Železo je jedným zo základných prvkov pre funkciu živého organizmu. U dospelého človeka sa nachádza 3,5 - 5 g železa, u žien je obsah nižší ako u mužov, hlavne zásoby ( ženy 0,5 g, muži 1,0 g ). Železo je súčasťou dôležitých zlúčenín. Nevyskytuje sa v živých organizmoch v anorganickej forme. Takto by bolo príliš toxické a ťažko rozpustné. Je viazané na bielkovinu pri transporte i uskladňovaní.
Príjem železa potravou
V priemere denná strava obsahuje 10 - 15 mg elementárneho železa, za normálnych okolností sa z tohto množstva vstrebáva 10 % - t. j. 1 - 1,5 mg železa. Za patologických okolností - pri nedostatku železa v organizme sa môže resorpcia zvýšiť až na 30 %. Aby mohlo byť zúžitkované železo z potravy, musí byť uvolnené z organickej väzby, ionizovať sa a redukovať na dvojmocné - Fe . Tento proces prebieha v žalúdku pôsobením kyseliny chlorovodíkovej a redukčných činidiel.
Zdroje železa
Zo živočíšnych potravín je to najmä pečeň, vnútornosti, mäso a vaječný žĺtok, z rastlinných potravín kokosová a sójová múka, strukoviny, špenát a obilniny, najmä celozrné, hrozno, listy červenej repy, kapustové listy, paradajkové šťavy.
MÁLOKRVNOSŤ Z NEDOSTATKU VITAMÍNU B 12
( ZHUBNÁ MÁLOKRVNOSŤ, PERNICIÓZNA ANÉMIA )
Do roku 1992 liečba nebola známa, choroba za pomerne krátky čas ukončila život chorého. Potom sa s úspechom podávala teľacia pečeň. ktorú chorí museli jesť surovú. Tento nechutným, hoci účinný spôsob liečby nahradilo injekčné použitie vitamínu B 12, ktorý bol objavený v roku 1948 a stal sa základom liečby kedysi obávanej choroby.
Vitamín B 12 ( Kobalamín )
Vitamín B 12 sa stal legendárnym tým, že dnes lieči zhubnú málokrvnosť a je zatiaľ jediným známym vitamínom, ktorí obsahuje vo svojej zložitej molekule kov, a to kobalt.
Metabolizmus vitamínu B 12
Denná spotreba vitamínu B 12 je veľmi malá. Denne 1,6 až 4 mikrogramy. Vstrebáva sa v tenkom čreve ( ileum). Pre jeho resorpciu je potrebný vnútorný faktor - glykoproteín tvorený v parietálnych bunkách žalúdočnej sliznice. Tvorí s vitamínom B 12 komplex, ktorý sa viaže na špecifické receptory sliznice ilea. Iba takto sa môže B 12 cez sliznicu čreva dostať do krvi. V hrubom čreve človeka je tento vitamín tiež tvorené činnosťou črevných baktérii, ale v tejto časti tráviacej trubice sa už nevstrebáva.
Hladina v krvi je za fyziologických okolností 160 - 900 ng / l. Znižuje sa u chorých s poruchou resorpcie vitamínov.
Hlavným patologickým následkom deficitu tohto vitamínu je porucha erytropoézy ( makro - a megalkoblastická anémia ( a neurologické poruchy. Jeho zásoby sú predovšetkým v pečeni a vytvárajú sa optimálnym príjmom zmiešanej stravy. Nedostatok sa vyskytuje pri nesprávnom stravovaní, pri ochoreniach žalúdka, malabsorpčných stavoch a narušenej utilizácii, napr. pri užívaní niektorých liekov. Nadbytok vitamínu nespôsobuje klinické príznaky, pretože sa rýchlo vylučuje močom i žlčou.
Zdroje vitamínu B 12
Vitamín B 12 sa nachádza len v živočíšnych produktoch ( mäso, pečeň, vajcia, mliečne výrobky ). Môže sa tvoriť aj bakteriálnou činnosťou z rastlín (napr. zeler ) , ale tento zdroj je pre človeka veľmi neistý a málo pravdepodobný.
MÁLOKRVNOSŤ Z KRVÁCANIA ( POSTHEMORAGICKÁ ANÉMIA )
Liečba málokrvnosti z krvácania sa zameriava na ochorenie, ktoré krvácanie spôsobilo. Hlavným cieľom je odstrániť zdroj krvácania. Náhrada úbytku červených krviniek sa podporí stravou bohatou na bielkoviny a podávaním železa, ktoré sa stráca spolu s krvinkami.
Kyselina listová
Nazýva sa aj kyselina pteroiglutámová a je súčasťou kyseliny tetrahydrolistovej ( tetrahydrofolát ), ktorá je nevyhnutná pre syntézu nukleových kyselín v bunkách. Nachádza sa v živočíšnych i rastlinných produktoch. Dostatočné množstvo kyseliny listovej je preto nevyhnutné pre normálne rozmnožovanie buniek, predovšetkým krviniek, reprodukčných buniek a iné. Jej zásoby sa vytvárajú najmä v pečeni, ale aj iných orgánoch. Deficit sa vyskytuje pri nedostatočnom príjme, pri malabsorpcii a nesprávnej utilizácii, napr. pri interakcii s liekmi, u alkoholikov a pri iných chronických ochoreniach. Najčastejším následkom nedostatku kyseliny listovej je vznik makroovocytovej až megaloblastickej anémie, ako aj zníženie počtu leukocytov a trombocytov. Nadbytočný príjem sa klinicky neprejavuje. Vylučuje sa močom alebo žlčou.
Metabolizmus kyseliny listovej
Kyselina listová patrí do vitamínov skupiny B, vo vode rozpustných. Denná spotreba je menej ako 1 mg, zvyšuje sa pri delení buniek ( rast, tehotenstvo, hemolitická anémia ). Vstrebáva sa v tenkom čreve, jej hladina v krvi je 3 - 20 ug / l, zásoby v organizme sú asi 6 - 10 mg.
Zdroje kyseliny listovej
Z rastlinných produktov ju obsahuje čerstvá listová zelenina, čerstvé ovocie, obilniny, obilné klíčky a droždie, zo živočíšnych produktov sa nachádza v pečeni, obličkách, mäse a vajciach.
ALTERNATÍVNA MEDICÍNA
V alternatívnej medicíne sú v liečbe anémii účinné liečivé bylinky ako HLUCHAVKA BÍLA, JAHODNÍK OBECNÝ, OREŠÁK KRÁLOVSKÝ, ŠPENÁT SIATY, ZEMĚŽLUČ LEKÁRSKA.
JEDÁLNY LÍSTOK, ZAMERANÝ NA DOSTATOK BIELKOVÍN, ŽELEZA, VITAMÍMU B 12 A KYSELINY LISTOVEJ
1. Deň
POTRAVINY |
POČET GRAMOV |
ENERGIA( kJ |
TUK(g) |
RAŇAJKY |
|
|
|
Vyrážkový chlieb |
100 |
1066 |
1 |
Rastlinné maslo |
25 |
752,75 |
20,25 |
Paradajky |
100 |
105 |
0,3 |
Slepačie vajce |
50 |
163,5 |
3 |
Nízkotučné mlieko 1,5 % |
200 |
402 |
1,5 |
|
475 |
2489,25 |
26,05 |
DESIATA |
|
|
|
Jogurt |
200 |
848 |
8 |
Kefírové mlieko |
200 |
436 |
8 |
|
400 |
1284 |
16 |
|
|
|
|
OBED |
|
|
|
Zeleninová polievka ( zelený hrášok, zemiaky, kaleráb, karfiol, mrkva ) |
300 |
706,8 |
0,66 |
Bravčová pečeň |
100 |
554 |
5 |
Ryža |
100 |
1486 |
0,5 |
Červené víno |
150 |
421,5 |
1,4 |
Jablkový džús |
200 |
378 |
0 |
|
550 |
3546,3 |
7,56 |
|
|
|
|
OLOVRANT |
|
|
|
Ovocný tanier (banány, jablká, pomaranče, hrozno, jahody) |
200 |
443,9 |
0,86 |
|
200 |
443,9 |
0,86 |
|
|
|
|
VEČERA |
|
|
|
Zemiaková kaša |
100 |
369 |
0 |
Hovädzie stehno |
100 |
667 |
8 |
|
200 |
1036 |
8 |
2. Deň
POTRAVINY |
POČET GRAMOV |
ENERGIA (kJ) |
TUK (g) |
RAŇAJKY |
|
|
|
Grahamový chlieb |
100 |
1066 |
1 |
Bryndzová pomazánka |
50 |
1009 |
26,5 |
Zelená paprika |
100 |
109 |
0,5 |
Nízkotučné mlieko 1,5% |
200 |
402 |
1,5 |
|
450 |
2586 |
29,5 |
|
|
|
|
DESIATA |
|
|
|
Jablko |
100 |
239 |
0,2 |
Hrozno |
100 |
277 |
0,5 |
|
200 |
516 |
0,7 |
|
|
|
|
OBED |
|
|
|
Kuracia polievka so zeleninou (kaleráb, karfiol, mrkva) |
300 |
710,25 |
3,45 |
Kapor na masle |
100 |
1728 |
43,5 |
Zemiaky varené v šupke |
100 |
369 |
0 |
Limonáda |
200 |
176 |
0 |
|
400 |
2983,25 |
46,95 |
|
|
|
|
OLOVRANT |
|
|
|
Ovsené vločky s medom a mliekom |
200 |
1465 + |
1,5 + |
|
200 |
1465 |
1,5 |
|
|
|
|
VEČERA |
|
|
|
Hrianka na masle |
100 |
2038,5 |
41 |
Syr ementál |
25 |
378 |
7,5 |
Slepačie vajce |
25 |
81,75 |
1,5 |
|
150 |
2498,25 |
50 |
POUŽITÁ LITERATÚRA
M. PENKA; Hematologie I , PRAHA, GRADA 2001
F. KLIMO; Praktické a rodinné lekárstvo, PROGNÓZA 1999
LAWRENCE M. TIERNEY; Diagnóza a liečba, ALBERTA 1995
D. DIEŠKA; Málokrvnosť, OSVETA 1976
I.BEŇO; Náuka o výžive, OSVETA 2003
J. LENKOVÁ; Veľká kniha alternatívni medicíny, PRAHA, REGIA 2001
ZDRAVOVEDA, OSVETA 1990