DOPAD ALKOHOLIZMU NA RODINU A SPOLOČENSTVO

Alkohol vo svojej ambivalentnej polohe oddávna vzbudzuje obdiv i odpor. Na jednaj strane je chápaný ako elixír života, zdroj inšpirácie.... Na druhej strane je zobrazovaný ako metla ľudstva, záhuba ohrozujúca duševné i telesné zdravie jedinca i spoločnosti. Podobne aj pohostinstvá dostávajú raz črty inšpirujúceho priateľského stretnutia, zábavy a humoru, inokedy sú to črty neresti, skazy a vulgárnej veselosti.

Alkohol má pri tom v ľudskej spoločnosti veľmi dávnu minulosť a je starý ako kultúra sama. Problém alkoholu a s ním spojeného alkoholizmu je pomerne rozsiahly a dotýka sa mnohých oblastí osobného, rodinného a spoločenského života.

V tejto práci som sa pokúsil rozobrať niektoré zničujúce následky konzumácie alkoholu na ľudský život.

Práca je členená na šesť kapitol:

Prvá kapitola poskytuje stručné informácie z histórie alkoholizmu.

V druhej kapitole sú popísané ničivé účinky alkoholu na fyzickú i psychickú stránku človeka  a postupný nebezpečný prechod k alkoholizmu.

Tretia kapitola sa zaoberá podmienkami vplývajúcimi na vznik a vývoj alkoholizmu a vplyvom alkoholu na osobnosť.

Štvrtá kapitola rozoberá zničujúci dopad alkoholizmu na rodinu ako celok .

Piata kapitola sa zaoberá dopadom na alkoholizmu na spoločnosť, dôležitosťou prevencie a zaužívanými formami terapie.

Šiesta – záverečná kapitola sa zaoberá  prieskumom konzumácie alkoholu.

1.     HISTÓRIA PIJANSTVA

1.1 Pijani v staroveku

Ľudia objavili blahodarné účinky kvasených nápojov už pred mnohými tisícami rokov.

O tom, ako k tomu došlo si môžeme urobiť predstavu podľa dodnes používaných praktík. Opojný nápoj môže vzniknúť pôsobením vzduchu napr. z kukuričnej kaše, alebo v rozbitom kokosovom orechu naplnenom dažďovou vodou. Od chvíle, kedy sa uskutočnil tento náhodný objav boli využité ku kvaseniu snáď všetky existujúce ovocné plody. Väčšina národov sveta na všetkých kontinentoch, vrátane predkolumbovskej Ameriky, kvasené nápoje poznala. Až na niekoľko výnimiek je používanie alkoholických nápojov v ľudskom rode javom  všeobecne vžitým a vždy súviselo s kolektívnymi oslavami.

Pri pití sa človek necíti tak sám so svojimi pochybnosťami. V skupine sa na viac vytvára určitá pospolitosť, ktorá jednotlivcovi dodáva silu. Zámienky k oslavám boli nevyčerpateľné: slávil sa úspešný lov, víťazstvo nad nepriateľom, všetky významné udalosti ako narodenie, zasvietenie, svadba, smrť, sťahovanie a pod. Iba výnimočne sa v ľudských  dejinách obišli oslavy významných udalostí bez používania alkoholu. Zo zachovaných legiend, písomných pamiatok a archeologických nálezov zrejmé, že používanie alkoholu, ako aj iných drog malo spočiatku skoro bezvýznamný rituálny charakter. (Nociar ,2001, str.13–14) Alkoholické nápoje, najmä však rôzne vína sa používali tiež na medicínske účely, a to buď priamo na lieky, ale omnoho častejšie ako rozpúšťadlá a riedidlá pre iné liečivá, ako aj prostriedky na dezinfekciu pitnej vody. Staroveké národy Stredného a Blízkeho východu, používali najrôznejšie substancie s cukrom k výrobe kvasených nápojov.  Pravdepodobnou surovinou, z ktorej sa vyrábal požívateľný etanol bol med. V egyptských papyrusoch je zmienka o rôznych opojných nápojov a na náhrobných freskách sú znázornené postavy v stave opitosti. Opitosť sama o sebe nie je terčom príslušných nariadení Chammurabiho zákonníka. Tie sú namierené priamo proti obchodu s alkoholom.

__________________________________________________________________________ Nociar, Alojz: [Alkohol, drogy a osobnosť], Asklepios Bratislava 2001,str.13–14

V najstarších dobách Grékovia popíjali medovinu a okolo roku 1000 pr. n.  letopočtom sa  začali venovať pestovaniu vinnej révy, ktorá sa k nim dostala pravdepodobne z Kaukazu. Piť striedmo patrilo k dobrému vychovaniu. V 6. storočí pr.n. letopočtom vysvetluje Platón ako sa má správne piť: do osemnástich rokov pitie vína zakazuje, do tridsiatich rokov povoľuje umiernené pitie, po štyridsiatich rokov sa môže piť bez obmedzenia. Platón zastával názor, že by  si muži i ženy mali odoprieť alkohol cez noc, kedy majú v úmysle počať dieťa. Podobne aj Aztékovia prísne trestali za opitosť mladíkov, ale u starcov ju tolerovali.

Od dôb Antiky je víno popíjané o samote alebo spoločnosti večným symbolom radosti, života, dobrej pohody, vrúcnosti, mužnej sily a krvi. Symbolika alkoholu nie je výlučne židovsko-kresťanská, ako sa všeobecne mieni, ale je v skutočnosti oveľa staršia ako judaizmus alebo kresťanstvo. Je rovnako stará ako ľudská túžba vymaniť sa z povinnosti každodenné ho života.

V Taliansku bolo pestovanie vinnej révy známe ešte pred gréckou kolonizáciou, ale ešte po niekoľko ďalších storočí bolo víno vzácnou požívatinou. V 1 storočí pr. n. letopočtom bola výroba vína v Taliansku už značne rozšírená. Aj keď bolo víno výnosným vývozným artiklom, miestna spotreba úmerne stúpala. Tradičným nápojom Germánov, Frankov, Saxonov a Škandinávcov bola zo začiatku medovina, neskôr pivo  jačmeňa (chmeľ sa používa až od začiatku 19 str.).Od 6. do 14. storočia sa víno stalo bežným nápojom vo všetkých spoločenských vrstvách- postaveniu na spoločenskom rebríčku odpovedala i akosť vína.

V Číne bohatej na ryžu a rôzne druhy obilnín vhodných ku kvaseniu platilo porekadlo: Najprv človek uchopí pohár, pohár poháre a potom pohár uchopí človeka. Mohlo by sa zdať, že ľudstvo sa uspokojilo s alkoholickými nápojmi, ktoré poznalo po stáročia. Avšak  oveľa nebezpečnejším bol objav alkoholu, ľahkej prchavej veľmi horľavej látky. Tento objav je pripisovaný Arnaudovi de Villeneuve, žijúcemu 13 str. Koncom 16.str. už celá Európa poznala destiláty.

Do tej doby obyvateľstvo mohlo konzumovať iba nápoje so 14% obsahom alkoholu, no začali sa objavovať výrobky s 50% koncentráciou alkoholu. S rýchlejšou opitosťou sa rýchlejšie dostavila aj návykovosť.

1.2 Vznik pojmu alkoholizmus

V polovici 19. str. boli poznatky  o účinkoch na ľudský organizmus veľmi neucelené. Až švédsky učenec Magnus Huss ich zhrnul, systémovo usporiadal a označil ako chronický alkoholizmus. Alkoholizmus bol Hussom novovytvorený pojem. Vo vedeckej terminológií sa názvy s koncovkou –izmus často používa k označeniu mnohých chorôb, zvlášť intoxikačných. Vo svojej knihe z roku 1894 Alcoholismus chroicus označuje alkoholizmus ako intoxikácia a zaraďuje ju medzi tento druh ochorení. Pre ostatných lekárov to bol podnet k tomu, aby sa opilstvom zaoberali. Alkoholizmus – to bola Hussom vypracovaná nová teória a nový prístup k poruchám organizmu, organickým poruchám, ktoré predpokladali dlhodobú intoxikáciu. Alkoholici sa pokladali za chorých ľudí. Už to neboli iba opilci, ktorých mala na starosť polícia.

2.        VPYLV ALKOHOLU NA ORGANIZMUS

2.1 Miestne a celkové účinky alkoholu

Ak pozorujeme miestne zmeny, ktoré spôsobí použitie koncentrovaného alkoholu, vidíme, že ide o vážne poškodenie výstelky dutiny ústnej, hltana, pažeráka a žalúdka, odumretie povrchu výstelky, zároveň prudké podráždenie nervových zakončení v týchto častiach tráviaceho systému. V dutine ústnej alkoholické nápoje menia svoju koncentráciu tým, že sa zrieďujú slinami a v nižších častiach tráviaceho systému výlučkami žliazok ich výstelky.  Alkohol sa čiastočne aj v dutine ústnej začína dostávať do krvi prechodom cez výstelku dutiny ústnej do ciev, ktoré túto výstelku zásobujú živinami a kyslíkom. Z dutiny ústnej prichádza cez pažerák do žalúdka. V žalúdku vyvoláva dotykom so žalúdkovou stenou veľmi prudkú miestnu reakciu, prekrvenie, zvýšenie činnosti žliazok žalúdkovej steny. Podobné reakcie ako v žalúdku spôsobuje alkohol aj v dvanástniku. Z dvanástnika prechádza alkohol, či už sám alebo ako súčasť požitej potravy do tenkého čreva, kde sa vstrebáva- resorbuje do krvi a miazgového systému. Len alkohol požitý vo väčšom množstve, alebo vyviazaný na potravu, sa dostáva do hrubého čreva. Nech už prichádza alkohol z ktorejkoľvek časti tráviaceho systému, dostáva sa do žíl, prichádzajúcich do pečene.

Zo somatických ochorení je to hlavne infarkt myokardu a rakovina, kde je dvakrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia oproti konzumentom alebo abstinentom. 12-krát vyššia je pravdepodobnosť úmrtia na cirhózu pečene. (Csáder, 1/2004, str.10). Alkohol má vlastnosti bunkového jedu, ktorého jedovatosť sa odvodzuje od schopnosti denaturovať bielkoviny.

________________________________________________________________________

Csáder, Pavel: [Fakty o následkoch nadmerného pitia] 1/2004, str.10,

Ani bunky obličiek, ani bunky pľúc nie sú na tom o veľa lepšie ako pečeňové bunky- alkohol ich nemilosrdne ničí. Nižšie koncentrácie alkoholu, teda zriedené alkoholické nápoje, majú menší miestny účinok v ústnej dutine, v žalúdku, dvanástniku, ale pre pečeňovú bunku je to v každom prípade rovnaká záťaž. Miestne účinky alkoholických nápojov závisia teda od koncentrácie alkoholu v nich. Najčastejšie ide o pivo, rôzne druhy bieleho a červeného vína, rovnako ako destiláty. Čím je alkoholický nápoj koncentrovanejší, tým sú výraznejšie miestne účinky a prirodzené aj centrálne pôsobenie na funkcie nervového systému. Po farmakologickej stránke patrí alkohol medzi tzv. psychotropné látky. Sú to látky, ktoré výrazne ovplyvňujú zložité časti nervového systému, hlavne mozgovú kôru. Príbuzné účinky majú látky, ktoré sa označujú ako trankvilizéry a sedatíva, teda lieky odstraňujúce psychické napätie a úzkosť a lieky vyvolávajúce spánok.

Miestne zmeny spôsobené alkoholom sa odvodzujú od jeho chemických vlastností, celkové zmeny od vplyvov na funkcie mozgu a ďalších vnútorných orgánov. Alkohol pôsobí nielen na vnútorné orgány človeka ale aj na jeho psychologické dimenzie.

2.2 Poškodenie organizmu alkoholom

Z prejavov účinku alkoholu na človeka sa najčastejšie vyskytujú tieto situácie:

-Prudká otrava alkoholom, chronický postupne pôsobiaci vplyv alkoholu na človeka,   chorobné reakcia na človeka ktorý je pod vplyvom alkoholu, psychické choroby súvisiace s používaním alkoholu a samovraždy alkoholikov.

-Akútna otrava spôsobená vypitím neuvážene veľkého množstva alkoholu, alebo menšieho množstva v kombinácií niektorými liekmi prebieha v niekoľkých fázach. Zo začiatku sa prejavuje iba eufória, ale aj zníženie pracovného výkonu, najmä schopnosť viesť motorové vozidlo.  Vo vyššom stupni k tomu pristupuje nepozornosť, poruchy reči a rovnováhy, strata sebakontroly. Pripája sa k tomu spavosť, žalúdková nevoľnosť až zvracanie. Hlboký spánok môže prejsť v najťažšom štádiu až do bezvedomia so studenou kožou, pomalým dýchaním, zrýchleným pulzom. Smrť nasáva útlmom mozgových centier, ktoré riadia dýchanie a krvný obeh.

-Chronická otrava vyvolaná dlhotrvajúcim užívaním alkoholu sa prejavuje vo fyzickej aj psychickej oblasti. Z hľadiska fyzického poškodenia je najzávažnejším následkom alkoholizmu podvýživa. Alkoholik trpí s nechuťou do jedla, zapríčinenou trvalým zápalom sliznice žalúdka. Nebezpečný je najmä  nedostatok vitamínov a bielkovín.

-Psychické poruchy sa u alkoholika môžu prejaviť ako súčasť abstinenčného syndrómu alebo poruchy vznikajúce náhle, alebo postupne v priebehu chronickej otravy.  Asi u tretiny alkoholikov vznikajú ťažké depresie zo samovražednými pokusmi. Najznámejšie sú aj psychické poruchy spojené s abstinenčným syndrómom vyvolaným náhlym prerušením podávania alkoholu. Už za niekoľko hodín vzniká triaška. Okrem triašky sa dostavuje úzkosť, nepokoj a slabosť. V priebehu abstinenčného syndrómu sa môže prejaviť vo forme záchvatu aj alkoholické epilepsia.

2.3    Klasifikácia konzumentov alkoholu

Účinky alkoholu sa dajú rozdeliť aj podľa toho, ktorá zložka jeho požívania má u človeka prednosť. Alkohol je tekutina s charakteristickou chuťou a zároveň droga, na ktorú sa vytvára návyk a závislosť. Podľa toho ako človek alkohol príma a ako alkohol na neho vplýva, možno ľudí rozdeliť na skupinu abstinentov, konzumentov, pijanov a alkoholikov.

-Abstinenti –nie je u nich zvýraznené prijímanie alkoholických nápojov ani ako tekutiny, ani ako látky určitými chuťovými vlastnosťami ani ako drogy. Je  ich málo.

-Príležitostní konzumenti- pijú alkohol pre to, že im uhasí smäd, a pri tom využívajú chuťové vlastnosti alkoholických nápojov. Ako drogu alkohol nepotrebujú.

-Nadmerní pijani- využívajú všetky vlastnosti alkoholu- tekutina, chuť, droga. Pijú trvale nad mieru, často sa dostávajú do stavu opitosti, a to aj s príslušnými ekonomickými, spoločenskými, či zdravotnými následkami.

-Alkoholici- závisia od alkoholu pre jeho vlastnosti drogy. Sú to ľudia s chorobou, ktorú možno lekársky určiť a liečiť. Sú závislí od alkoholu a nie sú schopný sa ho dobrovoľne

zdať. I keď môžu bez neho pár dní a týždňov vydržať, nevyhnutne sa k svojej droge vracajú. Pri prerušení trvalého pitia pociťujú závažné abstinenčné príznaky. Fyzické poškodenie takého stupňa pri ktorom účinky pretrvávajú, hoci alkoholik nepije, sa označuje ako chronický alkoholizmus.

2.4. Typy a štádia alkoholizmu

Odborníci, ktorí sa liečbe alkoholizmu venujú po dlhé roky, zovšeobecnili svoje skúsenosti a klasifikovali typy alkoholizmu a štádiá jeho vývoja.

-Anglosaský typ – je charakteristický občasným nadmerným používaním alkoholu,

úsilím zostať čo najdlhšie bez znakov opojenosti, čo najviac vydržať; v prestávkach medzi jednotlivými epizódami opilstva môže postihnutý abstinovať, alebo iba mierne konzumovať alkohol.

-Románsky typ – je charakteristický pre konzumentov vína, vyznačuje sa stavom -nikdy celkom opitý, nikdy celkom triezvy.

Obidva uvedené typy môžu pokračovať v bludnom kruhu alkoholizmu v štádiách, ktoré takisto iba schematicky zachytávajú všeobecné črty vývoja alkoholika. Popísal ich E.M. Jellinek(viedenský psychiater)

1. štádium – stúpajúca potreba človeka dosať sa pomocou alkoholu do stavu bez starosti, odstrániť vnútorné napätie, ku ktorému dochádza vplyvom životných,  pracovných a rodinných situácií.

1. štádium – zvýšená schopnosť znášať alkohol, pričom sa stále častejšie vyskytujú prípady otravy alkoholom. Pri ich prekonávaní postihnutý zvyčajne nevyhľadáva lekársku pomoc.
2. štádium – stále rastúca znášanlivosť alkoholu, viac-menej pravidelná otrava organizmu, pri ktorej sa stráca kontrola nad pitím, vznikajú známe „ okná“. Alkoholik má naporúdzi naoko logický systém dôvodov, aby okoliu zdôvodnil, prečo pil.

1. V tomto období sa zjavujú intervaly úplnej abstinencie, ktorá je vynútená čoraz ťažšou rehabilitáciou orgánov zúčastújúcich sa na zneškodnení alkoholovej otravy.

1. štádium – znížená znášanlivosť alkoholu. Ranné dúšky alkoholu, bez ktorých alkoholik nie je schopný koncentrovať sa na prácu. Prejavy niekoľkodenných pijanských výstredností, ktoré môže viesť ak ku psychickým chorobám. To, či človek podľahne alkoholu, závisí od prvotnej kondície telesných síl, ako aj od  opatery rodiny a protialkoholických opatrení.

1. 3. VPLYV ALKOHOLU NA OSOBNOSŤ

3.1. Podmienky pre vznik a vývoj alkoholizmu

Ťažko dopredu predvídať, v kom sa vyvinie chorobná závislosť od alkoholu. V celku je to približne 7-8% ľudí, ktorí sa dostávajú do kontaktu s alkoholom.

Pri vyšetrovaní príčin alkoholizmu sa zistilo, že človek, ktorý má sklon používať alkohol alebo iné chemické látky, musí mať určité predpoklady, určitý psychický terén, alebo  narušenie osobnosti a vývoj centrálneho nervového systému, aby sa mohol alkoholizmus vyvinúť.

V súčasnosti sa diskutuje, či alkoholizmus vzniká na neporušenom teréne zdravého človeka, ktorý prechádza od príležitosti k zvyku, od zvyku k návyku, a od návyku k chorobnej závislosti, alebo na to treba narušený základ. Niektoré názory pripúšťajú obe možnosti. Riziko prechodu od používaniu k zneužívaniu alkoholických nápojov je ako pri spoločenských zvislostiach, tak pri jeho vedomom vyhľadávaní s cieľom účinku na psychiku. V tomto zmysle hovoríme o spoločenských, sociálnych príčinách závislosti na alkohole na  rozdiel od príčin skôr individuálnych, psychogénnych( psychického pôvodu), či endogénnych (vznikajúcich vo vnútri).

Uvádzam niektoré spoločenské príčiny, ktoré vedú k zneužívaniu alkoholických nápojov (a u niektorých ľudí i k závislosti na alkohole v zmysle na alkohol ako nemoci):

1. Zbližujúci účinok alkoholu, ktorý v sebe nesie podceňované riziko pre niektorých jedincov.

2. Nedostatočná pripravenosť ľudí a inštitúcií na správne využívanie voľného času    a nevhodná forma jeho trávenia sprevádzaná konzumáciou alkoholických nápojov, predovšetkým mladých ľudí.

3. Nedodržanie zákonných opatrení o používaní, resp. podávaní alkoholických  nápojov deťom  , mladistvým atď.

4.  Absencia hlbšieho života zmyslu, čo vedie skôr ku „konzumácií“ života než k jeho      k  tvorivému naplňovaniu

K uvedeným spoločenským príčinám pristupujú príčiny, sklony individuálne, vedúce k návyku a nakoniec i k závislosti na alkohole. Sú to:

1. Dôsledky nepriaznivého rodinného prostredia a nepriaznivých zážitkov z detstva, majúce za následok citovú nezrelosť jedinca /vyznačujúceho sa psychickou krehkosťou a zraniteľnosťou/  sa uplatňujú i voči alkoholu.

1. Výskyt zneužívania alkoholických nápojov v prípade najbližších rodinných príslušníkov, predovšetkým otca: jeho zlý príklad vedie skôr k napodobňovaniu, než odpudeniu.

1. Skúsenosť,  že nepríjemné stavy psychiky /úzkosť, napätie, neúspech/ sa dajú rýchle a výrazne upraviť i malou dávkou alkoholu, ktorá sa ale postupom čase zvyšuje.

1. Mimoriadne životné situácie v ktorých alkohol akoby pomáhal – i keď len dočasne

Zatiaľ je málo známe, prečo k závislosti na alkohole u niektorého pijana dôjde, kým u niektorého nie. Alkohol sa svojimi vlastnosťami a účinkom neuplatňuje u každého jedinca rovnako a záleží do značnej miery i na rôznych vlastnostiach jednotlivca, hlavne na jeho vyššej nervovej činnosti, na látkovej premene, ich poruchách a individuálnych odlišnostiach, na činnosť žliaz s vnútornou sekréciou a pod.

V prípade mužov sa vyskytujú dva typy závislosti na alkohole, ale oba súvisia s dedičnou predispozíciou. Prvý, častejší typ musí byť vyprovokovaný nepriaznivým rodinným prostredím, kým druhý, vzácnejší, je determinovaný prevažne biologickou dedičnosťou. Používanie alkoholu znižuje u človeka napätie a úzkosť. Ak jedinec bude používať alkohol práve preto, aby znížil túto úzkosť a napätie, vytvorí v sebe návyk, ktorý bude  musieť posilňovať alkoholom stále častejšie.

Alkohol má však aj iné účinky. Príjemné emócie vyvoláva napr. len u osôb, ktoré nie sú v napätí a konzumujú len malé dávky alkoholu. Účinok alkoholu je na viac značne ovplyvnený i okolnosťou, že človek od neho dopredu očakáva určité špecifické účinky.

Predisponovaní /náchylní/ k závislosti na alkohole budú jedinci, u ktorých alkohol vyvoláva zvlášť silný pocit eufórie, a jedinci ktorí trpia takým druhom fyziologickej nerovnováhy, že na nich má alkohol zvláštny, normlizujúci vplyv.

3.2. Osobnosť závislého človeka

Aké objektívne nebezpečie predstavuje alkohol pre priemerného konzumenta, ktorý používa alkoholický nápoj preto, lebo ide o tekutinu s charakteristickou chuťou a určitým, viac či menej vítaným účinkom na nervový systém? Prvé nebezpečie je v tom, že každá takáto príležitosť ho viac alebo menej približuje do skupiny pijanov, ktorí väčšmi uprednostňujú účinky alkoholu na nervový systém. Ďalšie spočíva v tom, že každá príležitosť na prijímanie alkoholu predstavuje potenciálne ohrozenie zdravia toho kto pije, ako aj zdravia a bezpečnosť jeho okolia. Stratou, či otupením kritičnosti k sebe, k situáciám, k okoliu, k podmienkam v ktorých sa človek použití alkohol nachádza, vzniká veľké riziko, aj keď povedzme nejde o vodiča motorového vozidla.

Pijan na rozdiel priemerného konzumenta, má už vytvorený určitý systém v pití. Naučil sa riešiť stresové situácie – aspoň on si to tak myslí – vyrovnávaním vnútorného napätia alkoholom. Na prechode medzi štádiom konzumenta a pijana sa objavujú v osobnosti aj určité charakterové zmeny, prejavujúce sa v rozpore medzi typickým rysom osobnosti pijana. Slovo týchto ľudí stráca pôvodný význam a zmysel, odtŕha sa od skutočnosti, je prázdnym pojmom. Pijani bývajú neraz veľmi výreční ľudia, dokážu obalamutiť iných – pritom najčastejšie to býva ich životný druh.

Strata kritičnosti, odlišné vnímanie skutočnosti s egoistickými a egocentrickými prvkami, so silným vplyvom na emotívnu sféru – to nie je len charakteristika momentálneho stavu po použití alkoholického nápoja, ale postupne sa tieto prvky osobnosti stávajú pre človeka charakteristické. Spočiatku síce alkoholik neraz pôsobí ako veľmi spoločenský človek, ale v podstate ide o človeka, ktorý okrem vlastných záujmov a pocitov neuznáva a nerešpektuje nijaké iné. Egoizmus a koncentrácia iba na vlastnú osobu je jednou z najcharakternejších čŕt osobnosti alkoholika.

Alkoholik, čím je ďalej alkoholikom,  tým viac obmedzuje sféru svojich záujmov,  svoje medziľudské vzťahy orientuje nanajvýš iba na seberovných, medzi ktorými sa dobre cíti, ktorí ho aspoň naoko chápu.

V neskorších fázach však táto ľudská spoločnosť tvorí iba kulisu skutočnej potreby kontaktu s ľuďmi, lebo alkoholik si zväčša namýšľa, že ide o priateľské posedenie a pohárik je druhoradý, hoci opak je pravdou. To dôležitý poznatok –značí prechod do štádia alkoholizmu, alkohol sa prijíma ako droga.

Málokto, kto prekročí hranicu medzi pijanom a alkoholikom je ešte produktívnou silou – obyčajne je to človek so zlou pracovnou morálkou, so sklonmi k násilnostiam a páchaniu trestnej činnosti, s poruchami telesného a psychického zdravia., teda človek, ktorý od spoločnosti viac berie ako jej dáva. Vôľa, ako jedna z dôležitých zložiek osobnosti, býva už aj pri ľahších stupňoch alkoholizmu vážne narušená.

Ak by som mal celkove charakterizovať pijana, konštatoval by som, že často sú to primitívne osobnosti, ktoré aj keď nie navonok, ale vo svojom najužšom okolí nemilosrdne terorizujú svoju rodinu., vzbudzujú odpor, no pritom vedia veľmi rafinovane prekabátiť svojich partnerov,  sľubovať a zaprisahávať  sa, že už nebudú piť – ostáva však iba pri rečiach. Sú zákerní, obyčajne patria medzi menej zručných pracovníkov, neraz chronických absentérov, flákačov a lenivcov.

Opakujúce sa stavy zastretého vedomia neostávajú bez následkov, chýba aj čas, ktorý títo ľudia venujú partiám a poháriku. Vari viac prekvapuje zistenie, že medzi alkoholikmi nájdeme aj osobnosti, ktoré dosiahli určité úspechy v niektorých odvetví vedy, techniky či umenia. Nemálo rozhodne môžu v širšom rozsahu posúdiť dôsledky svojej závislosti od alkoholu. Na druhej strane je však veľa takýchto ľudí abstinentmi z presvedčenia a dôsledku znalosti veci môžu byť boju proti alkoholu na osoh.

Alkohol patrí medzi najefektívnejšie prostriedky, pomocou ktorých možno degradovať všetko ľudské, všetko, čo robí človeka človekom. Nie div, že mnohý významný neurológovia hovoria o vplyve alkoholu na nervový systém ako o chemickom noži, ktorý amputuje mozgovú kôru. Na viac alkohol obvykle nabúrava kázeň, podporuje výbušnosť, bezohľadnosť až  surovosť. (Gross,1990, str.19.) Degraduje všetky prvky osobnosti človeka na nižšiu úroveň, k primitívnemu spôsobu života.

Závislými na alkohole sa stávajú ľudia rozdielnych pováh a rozdielnych typov, či variant osobnosti, ale nakoniec sú si v posledných fázach závislosti na alkohole všetci podobný. Je to výsledok účinku alkoholu na ich mozgové buky, t.j. na ich psychiku a ich zvyky, ale aj účinok spoločnosti iných alkoholikov, ktorý ich pri pití obklopujú.

1. 4. ALKOHOLIZMUS A RODINA

4.1           Vplyv výchovy na vzťah mladých ľudí k alkoholu

Mnohé výskumy ukázali výchovu ako dôležitú skutočnosť pri formovaní vzťahu mladého človeka k pitiu alkoholu. Pre celý rad rodičov je výchovným ideálom, resp. výchovnou praxou to, že sa snažia nevystavovať svoje deti odriekaniu a nezaťažovať ich požiadavkami disciplíny a dôslednosti. Pritom im je jasné, že sa dieťa musí naučiť potlačiť svoje prianie okamžitého uspokojenia, aby stačilo plniť požiadavky, ktoré sa na neho budú v budúcnosti života a spoločnosti klásť. Ak sa dieťa neučí prijať od svojich rodičov a svojho okolia občasné „nie“ nebude dobre pripravené pre život. Uspokojenie a slasť sa pre také dieťa dôležitejšími ako realita.

________________________________________________________________________

Gross,Štefan: [Nebezpečné drogy], Frýdek Místek, 1990, str.10,

Takáto zlá pripravenosť znamená, že  sa jedinec stáva zraniteľnejším, vlastne nikdy sa nestane vyzretým a je i v dospelosti skôr dieťaťom než rovnocenným manželským párom.

4.2 Deti v rodine alkoholika

Alkoholizmus vyvoláva domino efekt: ničí život alkoholika, ktorý ničí životy svojich najbližších, tí zase ich drahých, a tak to ide ďalej. V rodine s pijúcim alkoholikom nie je nikto imúnny voči dôsledkom alkoholizmu,. Táto nepopierateľná pravda sa najviac vzťahuje na deti vychované s rodičmi, z ktorých jeden alebo obaja veľa pijú. Takýmto deťom hrozia vážne následky vyplývajúce z kombinácie genetických pre dispozícií a morálnych a psychických vplyvov okolia.. Už sa minuli časy, keď sme si mysleli, že najhorším dôsledkom nadmerného pitia je opica a poškodenie pečene. Oveľa skôr než tento orgán opuchne, obalí sa tukom a zdegeneruje, pitie zničí pokoj a harmóniu alkoholikovej rodiny. Ak s tým nič neurobíme, deti prenesú znaky alkoholizmu na ďalšiu generáciu a môžu veľmi trpieť.

Výchovná funkcia rodiny trpí alkoholizmom niektorého z partnerov veľmi výrazne. Týka sa to hlavne detí. Dieťa je citovo viazané na oboch rodičov, spočiatku nechápe, čo sa robí, ak žije v kolektíve, porovnáva situáciu doma, dostáva sa do záťažových situácií je neurotizované. Narúšajú sa vzťahy k pijanovi, ktorý býva veľmi náladový aj v prípadoch, keď má triezve chvíľky. Neraz sa neusporiadané pomery v rodinách riešia tým, že sa deti zveria do starostlivosti starých rodičov, výnimočne do ústavov. Starí rodičia však často na deti nestačia,  žiaľ aj oni môžu byť pod vplyvom alkoholizmu.

Smutný a neradostný je údel detí vyrastajúcich v podmienkach rodiny, kde sa prevládajúcim prvkom stal alkoholizmus niektorého z rodičov. Psychická strata rodičov sa nesie obyčajne ťažšie ako strata fyzická. To však nie je jediná možnosť dosahu alkoholika na deti.  Vplyvy alkoholu na ich psychický a telesný stav a vývoj sú oveľa vzácnejšie. Je to v prvom prípade vplyv priamy, ku ktorému dochádza vtedy, ak matka používa alkohol v priebehu ťarchavosti. Pokiaľ ide o dcéry otcov závislých od alkoholu, sú dôkazy, že alkoholizmus u žien môže mať čiastočne genetickú bázu, vplyv nonalkoholického prostredia však túto predispozíciu tlmí omnoho výraznejšie ako u mužov (Nociar 2001, str.120)

V prípade škôd psychického charakteru ide o chronické a dlhotrvajúce pôsobenie tzv. emocionálneho stresu, záťaže, pod účinkom ktorých dochádza k rôznym prejavom poškodenia telesného a psychického zdravia detí po pôrode. V týchto prípadoch sa viac uplatňuje alkoholizmus otca, žijúceho spoločnosti dieťaťa a také psychické činitele , akými sú strach, hanba, úzkosť, neistota, obavy o budúcnosť, obavy pred ublížením, nedostatok psychického kontaktu s pijúcim rodičom, odpor voči nemu a jeho chorobnému návyku a zároveň bezmocnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť túto situáciu. Okrem vážneho narušenia citovej výchovy vedie takýto stav funkčným poškodenia nervového systému, ktoré sa môžu prejaviť rôznymi psychiatrickými a neurologickými príznakmi. Tieto príznaky vedú k vážnemu narušeniu vývoja osobnosti dieťaťa.

__________________________________________________________________________Nociar, Alojz: [Alkohol, drogy a osobnosť], Asklepios Bratislava 2001,str.120

Za ďalší negatívny vplyv alkoholu na rodinné prostredie možno považovať skutočnosť, že deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde sa alkohol používa na konzumáciu, získavajú zlý príklad pre svoj vývoj vôbec a pre postoj k používaniu alkoholu a iných omamných látok zvlášť.

Človek sa alkoholikom nerodí- stáva sa ním. (Janík, Dušek 1975 str89)

Tam kde prevláda chaos, živelnosť, neporiadok, nízka úroveň vzťahov medzi ľuďmi, tam nachádza živnú pôdu aj alkohol. Na druhej strane v podmienkach, kde je poriadok, disciplína, plánovitosť v práci, kde vládne a uplatňuje sa rozum, tam nie je pre alkohol vyhovujúca pôda.  (Nociar, 2001, str.120-121).

4.3. Manželka alkoholika

Skúsený sociálny pracovníci uvádzajú, že pri návšteve v rodine alkoholika sú často viditeľné zrejmé príznaky ničivého vplyvu alkoholu nielen na pacienta samotného, ale aj na celú rodinu,  na všetkých jaj členov, a to predovšetkým na manželku.

1.Žena, resp. celá rodina popiera že by sa v rodine vyskytoval nejaký problém.

2.Žena, či ostatný členovia rodiny sa pokúšajú riešiť problém vlastnými silami. Manželka sa  vyhovára a snaží sa zapierať manželove pitie.

___________________________________________________________________________

Janík, Dušek: [Drogy a spoločnosť] Martin, 1975, str. 89

Alojz Nociar: [Alkohol, drogy a osobnosť] Bratislava, 2001, str.120-121).

3. Rodina trpí, jej rozklad je ale zjavný. Členovia rodiny a manželka sa predovšetkým izolujú  od spoločnosti.

4. Pretože predchádzajúci spôsob správania nie je trvale možný a je neúčinný, rodina sa do spoločnosti vracia, ale už bez svojho člena závislého na alkohole, od ktorého sa dištancuje.

5. Keď problém naďalej pretrváva, manželka či rodina hľadá pomoc a porozumenie  u druhých, či už jednotlivých osôb alebo inštitúcií.

6. So získanou pomocou a so získanými skúsenosťami sa darí znova obnoviť rovnováhu zdravej časti rodiny.

7. Ak nastúpi pacient na liečbu, ktorá dobre prebehla a manželka pri nej spolupracuje,     dochádza znova k novému usporiadaniu celej rodiny, tentoraz i vrátane pacienta. Táto fáza nie je pre manželku ľahkou záležitosťou, pretože predpokladá vytvorenie nových    vzájomných vzťahov, ktoré predtým manželova závislosť po dlhú dobu deformovala. Toto obdobie je pre manželku veľmi náročné a vyžaduje od nej schopnosť prispôsobiť sa novým pomerom a novej rodinnej rovnováhe, pri ktorej nielen abstinujúci manžel, ale i ona musí meniť seba samu. Tu je pochopiteľne rozhodujúce, do akej miery zostali citové vlahy manželky k partnerovi pozitívne.

5 ALKOHOL A SPOLOČNOSŤ

5.1 Dopad alkoholizmu na spoločnosť

Alkoholizmus ako spoločenský problém môžeme označiť za chorobu. Postihuje síce jednotlivca, vyraďuje ho z produktívneho života, z práce, oberá ho o tvorivé sily, ale.... Toto ale je práve kameňom úrazu. Spoločnosť sa zaujíma hlavne o tieto prejavy alkoholizmu, ktoré už vedú k závažnejším dôsledkom a tie prejavy, ktoré nepresahujú únosnú a zákonnú mieru ponecháva na jednotlivca, aby sa s nimi vysporiadal sám, či silami svojich najbližších.

Alkoholizmus pôsobí ako faktor disharmónie a dezorganizácie, ako vedome tolerovaný nedostatok a strata, degraduje tvorivé myslenie intelektuálnu úroveň členov spoločnosti.  Čím viac ľudia pijú tým  menej sa vzdelávajú a venujú intelektuálnym aktivitám. Čím viac ľudia pijú tým menej kreativity vnášajú do svojej každodennej práce. Alkoholizmus je príčinou dekadencie, primitívnych a vulgárnych rečí, nedôstojného zaobchádzania s ľuďmi, neproduktívneho strateného času, násilia, úrazov, chorôb postihnutých jedincov. Kultúrna a morálna úroveň) spoločnosti v dôsledku alkoholizmu klesá.

Zdravotné následky pre ľudí, ktorý používajú alkoholické nápoje, zohrávajú z celospoločenského hľadiska nezanedbateľnú úlohu, predovšetkým ide o to, že finančné prostriedky určené na liečbu chorých sa musia použiť i na liečbu ľudí narušených alkoholom.

Pri liečbe z alkoholizmu niet strednej cesty niet únosnej dávky existuje iba „ buď- alebo“

Z celospoločenského hľadiska je najdôležitejšie nepodceňovať nebezpečenstvo, ktoré alkoholizmus predstavuje pre jednotlivca a pre celú spoločnosť. Finančne najefektívnejšou zbraňou v boji proti alkoholizmu v celospoločenskom meradle sa stáva osveta.

5.2 Prevencia a terapia

Poznanie nepriaznivých vplyvov alkoholu na rôzne prejavy individuálnej aj spoločenskej činnosti prispelo k tomu, že prakticky všetky civilizované krajiny siahli k zavedeniu komplexu opatrení proti alkoholizmu. Tieto represívne a preventívne opatrenia, slúžiace na zamedzeniu šírenia alkoholizmu majú svoju bázu hlavne v trestnom zákone.

Tým, že  zákony vymedzujú trestné činy proti ktorým sú namierené, spĺňajú i preventívnu funkciu. Ťažko by som si  dokázal predstaviť zákon, ktorý by zakazoval konzumáciu alkoholu nad hranicu nebezpečnú pre každého jedinca, pretože každý človek má inú toleranciu na alkohol a iba niektorí sa stanú na toxickej látke závislí. Preto zákony určené na prevenciu pred alkoholizmom idú nepriamou cestou.

Pri prevencií je potrebná spolupráca celej spoločnosti a spolupráce verejnej mienky. Dôležitým prostriedkom je aj informovanosť, dobrou informovanosťou občanov vieme ovplyvniť vedomie človeka k úcte svojho zdravia.

Jednou z foriem protialkoholickej terapie je ambulantná a ústavná forma liečenia. .

Poskytujú sa tam už špecifické lekárske postupy, ako napr. detoxikácia pacienta, psychoterapeuta a pod. iba  zarážajúce je , že k najväčšiemu počtu recidív dochádza do mesiaca po odchode zo zariadenia. Príčinami, pre ktoré dnes pacient dobrovoľne pristupuje na protialkoholickú liečbu sú predovšetkým problémy v jeho rodine, v práci, a až v ďalšom poradí sú dôvodom zdravotné potiaže, či už duševné alebo telesné.

Pri liečbe a doliečovaní je nutné, aby pacient dodržiaval pravidlá správnej životosprávy, aby mal dostatok času na spánok, aby sa pravidelne stravoval, aby sa mu zvýšil voľný čas i na záľuby. Ak nie je umožnené rozdelenie dňa podľa vyššie uvedených potrieb, hrozí nebezpečenstvo návratu do obdobia pitia.

V našej spoločnosti je abstinujúci človek skôr výnimkou, a preto má liečený pacient niekedy pocit izolácie a osamotenia. Veľmi mu pomôže, ak blízke okolie bude tiež abstinovať a nebudú sa v domácnosti podávať alkoholické nápoje. Rodina liečeného nemá byť zásobená nápojmi alkoholickými, ale nealkoholickými. Je lepšie ochoreniu predchádzať, ako ho liečiť – to je stará známa pravda. Stonásobne to platí pre závislosť.(Dimoff,Carper,1944str.186)

_______________________________________________________________________

Timothy Dimoff, Steve Carper [Berie Vaše dieťa drogy]New York, 1994, str. 18

6.    PRISKUM KONZUMÁCIE ALKOHOLU V NAŠOM BLÍZKOM                OKOLÍ

Predmet prieskumu

Prieskum doplňujúci túto prácu je zameraný na to, do akej miery ľudia tolerujú konzumáciu alkoholu doma, či pri spoločenských akciách. Považujú to za príjemnú súčasť spoločenských zvyklostí, alebo skôr naopak? Sú si vedomí dôsledkov, či už len príležitostného, alebo aj pravidelného popíjania?

Úlohou tohto prieskum je zistiť:

-                     priemernú informovanosť u ľudí o možných následkoch spojených s konzumáciou alkoholu

-                     ich postoj k už závislým ľudom – alkoholikom

-                     čo by sa malo zmeniť v oblasti prevencie

Cieľom výskumu: zistiť informovanosť jednotlivcov v oblasti problému alkoholizmu

Vhodnou metódou k získavaniu názorov, zmýšľania a postojov sa nám javila metóda dotazníka anonymnou formou.

Hypotéza: alkohol je v našej spoločnosti ešte stále do veľkej miery tolerovaný, ale vzniknutý chronický alkoholizmus a jeho dôsledky na rodinný a spoločenský život už nie.

Charakteristika výskumu:

Výskumná vzorka pozostáva z respondentov, bežných občanov

ZÁVER

V každodennom živote menej výrazne, ale v lekárskej praxi veľmi, až príliš okate možno vidieť dôsledky naoko nevinného zjavu, akým je pitie alkoholických nápojov, spojené často so zábavou a rozptýlením. Mladý človek neraz nechápe, pokiaľ sám vo svojom rodinnom prostredí neprišiel do kontaktu s negatívnymi dôsledkami alkoholizmu, aký dosah to môže mať nielen pre jeho individuálny život, ale aj pre celú spoločnosť v ktorej žije.

Skutočnosť, že v súčasnosti toľko ľudí používa alkohol, nie je totiž argumentom, že robia správne, argumentom nie je ani to, že pijú aj ľudia, ktorý dosahujú určité úspechy v práci, umení, vede, kultúre. Na obhajobu alkoholizmu nemôže nikto postaviť nijaký seriózny argument, pretože nijaký neexistuje. Problém alkoholizmu nemožno obhájiť, možno ho iba neuvážene zľahčovať, vytvárať preň rôzne podmienky a príležitosti.

O alkoholizme nestačí len písať a rozmýšľať, proti tomuto negatívnemu protispoločenskému javu je potrebné konkrétne bojovať. V predkladanej práci som sa pokúsil načrtnúť, že ide o problém, ktorý je riešiteľný.

Každý abstinent má určite svoje dôvody, pre ktoré ho alkohol a alkoholizmus odpudzuje a prečo sa vôbec necíti ochudobnený o rôzne pôžitky či iné výhody, ktoré naoko poskytuje príslušnosť do veľkej rodiny konzumentov alkoholu a pijanov. Vie aj to, že mu tým nič dôležité neušlo, že výhody, aké by získané za cenu, ak by začal piť, vôbec nie sú výhodami. Uvedomujme si , že sa môže plne venovať svojej práci- dosahovať aj nadpriemerné výkony, má čas na svoje záľuby, a jasný vzťah k používaniu nebezpečného nervového jedu. A hlavne žije ľudským, dôstojným životom.

Zoznam bibliografických odkazov

1)                 Csáder, P.: Fakty o následkoch nadmerného pitia, In: Čistý deň, 1/2004,

2)                 Nociar, A.: Alkohol, drogy a osobnosť, Asklepios Bratislava 2001,

3)                 Gross Š.: Nebezpečné drogy, Frídek Místek, 1990,

4)                 Janík, A.; Dušek, K.: Drogy a spoločnosť, Martin 1975,

5)                 Timothy Dimoff, Steve Carper: Berie Vaše dieťa drogy, New York, 1994

6)                 Dóci, I.; Kovářová, M.; Pavlov, P.: Zneužívanie alkoholu a nelegálnych

psychotropných látok ako sociálny problém,2004

7)                 Skála,J.: ...až na don, 1988, Praha

8)                 Vyšňovský, P.;Valentík, M. človek v bludnom kruhu, Martin, 1989

9)                 Handzo, J-Ch., Dějiny pijáctví, Praha,1999

10)             Woydyllová, E. Vyberám si slobodu, Bratislava,1999

Dotazník

Poradové číslo dotazníka 1

Názov dotazníka: Alkoholizmus okolo nás

Vážený respondent!

Týmto dotazníkom sa na Vás obraciam s prosbou Vašej účasti na nasledovnom prieskume. Prieskum sa týka jednej oblasti nášho života, ku ktorej väčšina z nás nie je ľahostajná. Týmto vyplneným dotazníkom prispejete k úspešnému zvládnutiu nášho zámeru získať čo najobjektívnejšie informácie k našej výskumnej činnosti týkajúcej sa alkoholizmu a jeho dopadov.

Prieskum organizuje Prešovská Univerzita v Prešove

V dotazníku sa neuvádzajú žiadne osobné údaje dôverného charakteru.

Dotazník si najprv v pokoji prečítajte a až potom vyplňte. Vami vybrané odpovede označte vy vyznačených políčkach krížikom.

Meno zo staviteľa dotazníka:  Roland Baji

1, Považujete alkohol za samozrejmú a neodmysliteľnú  súčasť rodinných, či spoločenských podujatí?

2, Myslíte si, že pravidelné popíjanie malých množstiev alkoholu za účelom uvoľnenia napätia, stresu, ako aperitív, alebo časté spoločenské akcie vypestujú chorobný návyk?

3, Aké pocity vo vás vyvoláva stretnutie s opilcom?

4, Skúsili ste už nejaký alkohol?

7, Ak áno pri akej príležitosti

8, Podľa Vás sú ohrozený mladistvý s nadmerným používaním alkoholu?

9, Čo si myslíte kde sa najčastejšie mladiství dostávajú do kontaktu s alkoholom?

10, Od koho by mali mladiství najviac informácií o alkohole

11, Myslíte si, že osveta proti alkoholizmu je na požadovanej úrovni?

12, Súhlasíte s hranicou z 18 rokov, zákaz požívania alkoholických nápojov?

13, Súhlasíte s navrhovaným zákonom o treste rodičov pre požívanie alkoholických nápojov ich detí?

14, Ktorá skupina ľudí požíva najviac nadmerne alkohol?

15, Ktorá vrstva ľudí používa najviac alkoholické nápoje?

16, Opustili by ste vášho partnera z dôvodu nadmerného užívania alkoholu?