Charakteristika - kĺby, svaly
Členkový kĺb
•Ku kĺbom členka patrí jednak talokrurálny kĺb, jednak subtalárny a kalkaneokuboidálny.
Pohyby členkového kĺbu
•Dorzálna flexia - m.tibialis anterior,m.extensor halucis longus,m.extensor digitorumlongus
•Plantárna flexia - m.flexor halucis longus,m.flexor digitorum longus,m.tibialis posterior
•Pronácia - fibulárne svaly, extensory palca a prstov
•Supinácia - m.triceps surae, flexory palca a prstov,m.tibialis posterior
- Elevácia -
Pohyby v kolennom kĺbe
•Základné pohyby sú : pohyb do flexie
pohyb do extenzie
•Základné postavenie kolenného kĺbu je plná extenzia = vystretie, odľahčené postavenie je pri 20-30° flexii = ohnutie, v tejto polohe sú totiž puzdro, väzy a aj svaly rovnomerne uvoľnené.
•Extenziu vykonáva štvorhlavý sval stehna, ktorého tri hlavy sú jednokĺbové a priamy sval stehna je dvojkĺbový. Dosiahnutú extenziu udržujú a koleno fixujú mm. vasti
•Hlavné flexory kolenného kĺbu sú m.semitendinosus, m semimebranosus a biceps femoris, okrem toho pomáhajú m.sartorius, m.gracilis a m.gastrocnemius
•
•Bedrový klb
•Flexia v bedrovom kĺbe
•Pohyb do flexie je možný dovtedy, kým mäkké časti stehna nenarazia na prednú brušnú stenu
ØPodľa účasti svalových skupín a podmienok pre ich pôsobenie rozoznávame 3 fázy flexie :
•1.) z hyperextenzie do základnej polohy zapájame femur m.iliopsoas, m.gluteus minimus, adduktory s hrebeňovým svalom, m.tensor fasciae latae a m.rectus femoris
•2.) v rozsahu okolo základnej polohy sa vplyv flexorov diferencuje, stále je v popredí m.iliopsoas
•3.) pri flexii zo základnej polohy preberá čoraz viac hlavnú úlohu bedrový sval a malý sedací sval (m.gluteus minimus), účasť
•Extenzia bedrového kĺbu
•Extenzia je jednak smer pohybu v sagitálnej rovine z flekčnej polohy do základnej polohy a jednak malý pohybový rozsah za základnú polohu, ktorý sa nazýva aj hyperextenziou.
•Rozsah hyperextenzie obmedzuje ligamentum iliofemorale Bertini spolu s m.rectus femoris
•Abdukcia v bedrovom kĺbe
•Je to pohyb identický úklonu panvy na súhlasnú stranu
•Abdukciu obmedzujú adduktory
•Addukcia v bedrovom kĺbe
•Tento pohyb je obmedzený tým, že je v ceste druhá končatina a napína sa ischiokapsulárny väz
•Addukciu vykonávajú adduktory a to najmä - mm.adductor magnus, longus et brevis a pomáhajú m.gracilis, m.pectineus a dolná časť m.glutei maximi.
Základné polohy ruky.
•Rozoznávame tri základné polohy:
•1. pokojná:- pri ktorej je v zápästí ľahká /10-15st/ dorzálna flexia a naznačená ulnárna dukcia. Prsty sú v IP a MP kĺboch mierne flektované, najmenej ukazovák, najviac malíček. Palec je v ľahkej abdukcii a špička
•špička smeruje k distálnemu interfalageálnemu kĺbu druhého prsta.
•2. pohotovostnú - pri ktorej je dorzálna flexia v zápästí väčšia, v MP- kĺboch sú prsty extendované a abdukované, v IP- kĺboch ľahko ohnuté. Palec je veľmi abdukovaný, mierne extendovaný v CMC - kĺbe, MP - kĺbe palca a v IP mierne flektovaný. Je to pohotovostná poloha najmä pre úchopovú činnosť ruky.
•3. polohu okrúhlej a predĺženej štipky, ktoré sú dôležité pre jemné uchopenie a vedenie predmetu. Táto poloha ja charakteristická pe zdravú ruku človeka.
•Pre dokonalú funkciu ruky sú potrebné všetky pohyby, ktoré umožňujú jednak dokonalé zovretie ruky do päste, jednak jej dokonalé rozovretie. Pri obidvoch pohyboch sa súčasne pohybuje aj zápästie, pri zovretí ruky do dorzálnej flexie, pri otvorení do volárnej flexie a ľahkej ulnárnej dukcie.
•Pri abdukcii palca sa zápästie pohybuje do ulnárnej dukcie, pri abdukcii malíčka do radiálnej dukcie.
Typy úchopov a ich charakteristika.
•Úchop je najdôležitejšou funkciou ruky. Pri klasických opisoch sa spravidla spomínal guľovitý , valcovitý , kónicky a elipsovitý úchop, neskôr aj precízny úchop štipcový, kľúčový, úchop do štipky a pisársky úchop.
•Guľovitý
-všetky prsty zvierajú guľatý predmet, pričom ruka v zápästí je v mierne dorzálnej flexii, palec je v opozícii a všetky prsty vo všetkých kĺboch sú mierne ohnuté.
-táto poloha prstov je prirodzená a fyziologická, preto ju treba vždy zachovať pri cvičení aj pri imobilizácii ruky
•Valcovitý
-týmto úchopom si pomôžeme vtedy, keď nám väčšmi záleží na pevnosti úchopu ako na jemnosti vedenia uchopeného predmetu, preto ho nazývame aj silový úchop
•Kónický
- môže byť dvojaký - uchopený predmet sa môže rozširovať, buď smerom k palcu, alebo k malíčku; pretože pohybovo je najaktívnejší palec s druhým a tretím prstom, prirodzenejší je kónický úchop rozširujúci sa k palcu
•Elipsovitý
- podobá sa valcovitému
•Silový
- prsty sú ohnuté a zvierajú rukoväť, no súčasne sú ulnárne deviované a rotované týmto sa dostávajú do pozície proti tenaru;
-tenar je pre úchop veľmi dôležitý pri veľkom predmete, ktorý nemožno obchytiť iba prstami, palec býva položený do osi objektu a jeho úlohou je kontrolovať pákové pôsobenie; deviácia prstov sa zvýrazňuje ulnárnou deviáciou zápästia
•Štipcovitý
-Medzi palec a prst si vyžaduje správny kontakt medzi ich bruškami. Dosahuje sa opozíciou palca voči prstom flektovaným v MP kĺboch
•Jemný
-nazývame ho aj očko
- je skôr silnejší ako presný
-umožňuje klinicky testovať jednak opozíciu palca, jednak aktivitu flexorov každého prsta
- očko musí byť okrúhle a palec dostatočne vzdialený od dlane
•Kľúčový
- palec je postavený proti radiálnej strane ukazováka
•Pisársky
- úchop medzi prvé tri prsty, pri ktorom je možné nástroj jemne aj v malom rozsahu viesť
Senzitívne senzorické funkcie ruky.
•Senzitívne nervové zakončenia pokožky ruky sú jednak voľné, jednak sú uložené v špecifických telieskach. Špecifické receptory sprostredkúvajú vnemy bolesti, chladu, tepla, dotyku /tlaku/ a pohybu.
•Bolestivosť sprostredkúvajú chemoreceptory v pokožke a hlbokých tkanivách. Pocit chladu a tepla sprostredkúvajú termoreceptory a mechanoreceptory sprostretkúvajú taktilné a tlakové vnemy a na pohybových ústrojoch aj vnímanie pohybu- kinestézie.
•Osobitne významná je tzv. epikritická senzibilita, ktorá je najviac vyznačená v oblasti kapilár a v oblasti ryhovania na bruškách prstov. Dve susedné ryhy ohraničujú vyvýšené valy na povrchu, ale aj na bokoch v ktorých je mimoriadne veľa Meissnerových taktilných teliesok. Takéto ryhovanie a gyrifikácia nám umožňujú vnímať smer dotyku alebo tlaku, kvalitu povrchov/ drsný, hladký, vlnitý/. Napokon tento systém umožňuje vnímať vzájomné vzťahy tvarov, čiže aj pri zavretých očiach rozoznávať telesá, predmety a ich priestorové kvality / túto schopnosť priestorového vnímania nazývame stereognózia.
Hrudník má 2 hlavné funkcie:
•- aj pri rozsiahlych pohyboch chrbtice musí udržiavať vždy dosť priestoru na funkciu a poskytovať ochranu pre srdce, pľúca, veľké cievy a sčasti pre pečeň, obličky a iné.
•- musí umožniť dýchacie pohyby a to zmenami objemu hrudníkovej dutiny a tým že umožňuje bránici opierať sa pri jej sťahoch o jeho stenu, od ktorej odstupuje.
•Pri dýchaní a pohyboch chrbtice mení hrudník svoj tvar aj svoju polohu. Umožňujú to rebrá tvoriace s chrbticou hrudníkový kôš a pohyblivé
•Spojenia medzi rebrami s stavcami, ako aj pružné upnutie rebier na hrudnú kosť/sternum- mostík/ pomocou hyalínových chrupiek. Zmeny tvaru vykonávajú hrudníkové svaly, ktoré ovládajú pohyby chrbtice a určujú vzťah hrudníkovej dutiny a brušnej dutiny a pohybov hrudníka voči pohybom panvy.
•
•Svaly stehna
-Predná skupina
KRAJČÍRSKY SVAL / M. sartorius/- najdlhší sval v tele
ŠTVORHLAVÝ SVAL STEHNA / M. quadriceps femoris/- je to najmohutnejší sval v ľudskom tele , má 4 hlavy, ktoré splývajú a prechádzajú do mohutnej spoločnej šľachy,ktorá zabaľuje jabĺčko a udržuje mohutný kolenný kĺb proti hmotnosti celého tela, má 2kg
-Bočná skupina - priťahovačov
(DLHÝ PRIŤAHOVAČ / M. adductor longus/
KRÁTKY PRIŤAHOVAČ / M. adductor brevis/
VEĽKÝ PRIŤAHOVAČ / M. adductor magnus/)
ŠTÍHLY SVAL STEHNA / M. gracilis/- prinoženie, vonkajšia rotácia bedrového kĺbu
-Zadná skupina - odťahovačov
POLOBLANITÝ SVAL / M.semimembranosus/- vnútorná rotácia a ohyb v kolennom kĺbe
POLOŠLACHOVITÝ SVAL / M. semitendinosus/
DVOJHLAVÝ STEHENNÝ SVAL / M. biceps femoris/-ohyb a vonkajšia rotácia v kolennom kĺbe
VEĽKÝ SEDACÍ SVAL/ M. gluteus maximus/
STREDNÝ SEDACÍ SVAL/ M. gluteus medius
3. Medzikostné svaly delíme na dlaňové a chrbtové svaly. Medzikostné dlaňové svaly sa nachádzajú v 2., 3. A 4. Medziprstnom priestore. Svaly priťahujú prsty k strednému prstu. Medzikostné chrbtové svaly sa nachádzajú v 1., 2., 3. A 4. Medziprstnom priestore a svaly odťahujú od stredného prstu.
.Dýchacie svaly:
MEDZIREBROVÉ SVALY VONKAJŠIE / M. intercostales externi/- sú uložené len medzi kostenými časťami rebier, zdvíhajú rebrá a tým rozširujú hrudník- pomáhajú pri vdychu
MEDZIREBROVÉ SVALY VNÚTORNÉ / M. ntercostales interni/- prebiehajú zhruba kolmo na smer medzirebrových snopcov vonkajších, pomáhajú pri poklese rebier - pri výdychu
BRÁNICA / Diaphragma/- plochý sval vyklenutý do hrudnej dutiny, je to prepážka medzi hrudnou a brušnou dutinou, stred bránice je šľachovitý, zhora naň prilieha srdce, dôležitý dýchací sval, pri vracaní, pôrode
- u mužou vidieť viac jeho prácu- prevláda dýchanie brušné(bráničné),u žien sú nápadnejšie pohyby hrudníka -dýchanie hrudné. U obidvoch pohlaví je však vždy dýchanie zmiešané ikeď vždy s dôrazom na iných svaloch.
hrudný kôš je kostená časť hrudníka. Skladá sa z 12 hrudných stavcov, 12 párov rebier (lat. costae) a jednej nepárovej hrudnej kosti (lat. sternum). Vytvára „kôš", ktorý chráni vnútrohrudníkové orgány - pľúca, srdce a veľké cievy.
Meissnerove telieska (ruky, jazyk) - v zamši
Rebrá (lat. costae) sú dlhé, štíhle a zakrivené kosti, ktoré tvoria kostru hrudníka. Rebrá sú párové kosti - na každej strane hrudníka sa nachádza 12 rebier.
Výdych Vzduch opúšťa pľúca. Vzduch, ktorý opúšťa pľúca, je nasýtený oxidom uhličitým (CO2). Oxid uhličitý je produktom metabolizmu organizmu.Krv transportuje oxid uhličitý cievami - vénami do dychových vačkov. V dychových vačkoch sa oxid uhličitý vymieňa za kyslík.Oxid uhličitý opúšťa telo cez priedušky, priedušnicu, ústa a nos.
